Murici (Byrsonima crassifolia)
Malý strom so žltými kvetmi, ktoré postupne červenajú, a voňavými plodmi veľkosti čerešne. Murici pozná celá tropická Amerika – od Mexika po Brazíliu. A kmeň Huni Kuin z jeho kôry pripravuje Rapé, ktorému hovorí „Rapé bojovníkov“.
V tomto článku spoznáte strom Murici (Byrsonima crassifolia) zblízka: odkiaľ pochádza jeho meno, prečo jeho kvety lákajú zvláštne „olejové“ včely, čo sa z jeho plodov varí od Mexika po Brazíliu a ako sa jeho kôra dostala do tradície Rapé.
Článok má výlučne vzdelávací charakter. Neobsahuje zdravotné tvrdenia ani odporúčania na použitie.
Strom Murici
Murici je pomaly rastúci veľký ker alebo menší strom. Zvyčajne dorastá do výšky okolo 10 metrov, výnimočne aj viac. Patrí do čeľade malpígiovitých – rovnakej rodiny, do ktorej patrí aj známa acerola.
Jeho listy sú pevné a kožovité, na vrchnej strane lesklé, na spodnej pokryté hnedosivými chĺpkami. Odtiaľ aj latinské meno crassifolia – „hrubolistá“.
Najkrajší je v čase kvitnutia: jeho kvety sú najprv jasne žlté a ako starnú, menia farbu na oranžovočervenú. Na jednom strome tak často vidíte obe farby naraz.
Odkiaľ pochádza meno
Kde rastie
Byrsonima crassifolia je pôvodná v tropickej Amerike – od stredného Mexika cez Strednú Ameriku po Kolumbiu, Peru, Bolíviu a Brazíliu. Rastie aj na mnohých karibských ostrovoch, od Kuby po Trinidad.
Darí sa mu od úrovne mora až do výšky okolo 1 800 metrov, najmä v otvorených savanách a riedkych borovicových lesoch. Znesie aj dlhé sucho.
V Brazílii rastú rôzne druhy murici v Amazónii, v savanách Cerrado, v Atlantickom lese aj v suchej Caatinge.
Kvety a olejové včely
Kvety murici majú zvláštnosť: namiesto obyčajného nektáru ponúkajú olej. Na kališných lístkoch nesú páry drobných olejových žliazok, ktoré botanici volajú elaiofóry.
Tento olej zbierajú samotárske včely rodu Centris – takzvané „olejové včely“. Ich samičky ho nosia do hniezda, kde ním kŕmia larvy a vystielajú komôrky.
Murici a olejové včely tak tvoria zohraté partnerstvo: strom dáva olej, včela prenáša peľ.
Plody a kuchyňa
Plody murici sú malé, okrúhle a žlté – s priemerom okolo centimetra. Majú výraznú, štipľavú vôňu a sladkokyslú chuť, ktorú si človek buď hneď obľúbi, alebo nie.
Zrejú postupne – na jednom strapci často nájdete zelené aj zlatožlté plody. Práve pre ne sa murici v mnohých krajinách pestuje aj v záhradách.
Kôra, drevo a farba
Murici v tradícii Rapé
Kmeň Huni Kuin zo štátu Acre pripravuje z popola kôry stromu Murici Rapé, ktorému sám hovorí „Rapé bojovníkov“. V ich tradícii sa spája so silou konať, odvahou, ochranou a sústredením na to podstatné – s pevnou, mužskou energiou.
Kôra Murici je aj základom zmesi Pixuri, kde sa kombinuje so semenami a listami stromu Pixuri. Podrobné zloženie a balenia nájdete na stránkach produktov.
Ide o tradičné a symbolické asociácie, nie zaručené účinky.
Múdrosť stromu
Ide o symbolický výklad inšpirovaný prírodou – nie o odporúčanie na použitie.
Mýty a fakty o Murici
7 zaujímavostí o Murici
Časté otázky
Čo je Murici? +
Ako vyzerá strom Murici? +
Kde Murici rastie? +
Sú plody Murici jedlé? +
Prečo sa Rapé Murici hovorí „Rapé bojovníkov“? +
Je Rapé liek? +
Ďalšie stromy a články
Napíšte nám a pomôžeme s výberom produktov. Haux e muita alegria!
Kontaktovať La HerbaHistória medicíny Rapé - Hapé
Rapé má dve histórie. Tú starú – amazonskú, ktorú pôvodné komunity píšu už tisíce rokov. A tú mladšiu – európsku, ktorá začala príchodom Kolumba a dala medicíne jej dnešné meno.
Na int...
Mulateiro (Calycophyllum spruceanum)
Mulateiro je strom, ktorý raz či dvakrát za rok zhadzuje starú kôru a odhalí hladký, lesklý zelený povrch. V tradičných popisoch sa uvádza aj pod menom Força – sila.
Za jedným stromom sa skr...
Pralesná škola a indiánske tradície – Agustin Allpa Grefa
Jednou z najväčších tráum dnešnej doby je odpojenie sa od seba samého a neznalosť vlastných koreňov.
V tomto rozhovore hovoríme o tradičnom spôsobe vzdelávania pôvodných komunít Amazónie, ...
Puyanawa kmeň
Podľa starších sa ich predkovia zrodili ako drobné žabky v tlejúcom liste palmy. Puyanawa – „ľud žaby“ – prežili kaučukové zajatie, takmer stratili svoj jazyk a dnes ho spolu so svojimi t...
