Puyanawa kmeň
Podľa starších sa ich predkovia zrodili ako drobné žabky v tlejúcom liste palmy. Puyanawa – „ľud žaby“ – prežili kaučukové zajatie, takmer stratili svoj jazyk a dnes ho spolu so svojimi tradíciami vracajú späť do života.
Puyanawa (aj Poyanawa) žijú v obci Mâncio Lima na samom západe brazílskeho štátu Acre, neďaleko hraníc s Peru a národného parku Serra do Divisor. Patria do jazykovej rodiny Pano, rovnako ako ich susedia Nukini, Huni Kuin či Yawanawá.
Ich príbeh patrí k najdramatickejším v celom Acre – a zároveň k najinšpiratívnejším. Z národa, ktorý desaťročia žil v nútenej práci a ktorému zakázali vlastný jazyk, sa stala komunita s vlastným festivalom, desiatkami remeselníkov a mladými ľuďmi, ktorí opäť skladajú piesne v reči predkov.
Ľud žaby
Puya + nawa
Žaba
Ûdikuî
Mýtus o pôvode
Starší Puyanawa rozprávajú, že ich predkami boli drobné žabky. Zrodili sa v tlejúcom liste capemba – hrubom liste, ktorý opadáva z palmy. Tieto žabky, nazývané puyadawa, postupne nadobudli ľudskú podobu a naučili sa v pralese nachádzať všetko, čo potrebovali na život.
Na počiatku stáli traja predkovia: Irica, Puyawakêvu a Dukawa. V istej chvíli sa Irica rozpadol – a z jeho tela vzišli všetky bytosti pralesa, Dimãnã. Toto slovo dodnes znamená aj samotný „les“.
Kde Puyanawa žijú
Puyanawa žijú na pôvodnom území Poyanawa v obci Mâncio Lima, v susedstve národného parku Serra do Divisor. Majú dve dediny – Barão do Rio Branco a Ipiranga. Do Ipirangy je to z mesta 28 kilometrov po ceste, inou cestou je rieka Môa.
Územie si v roku 1990 sami vymerali a vyznačili – bez pomoci štátu, z prostriedkov, ktoré získali počas cesty do Veľkej Británie. Úradne bolo potvrdené až v roku 2001. Ich najbližšími susedmi sú Nukini, ktorí žijú v rovnakej obci.
Kaučukové zajatie
Z približne 115 ľudí v roku 1913 sa komunita rozrástla na 745 v roku 2014 – a počet stále rastie.
Jazyk, ktorý takmer zmizol
Okolo roku 1910 kaučukoví „bosovia“ jazyk Puyanawa zakázali a za jeho používanie trestali. V roku 1990 ho aktívne ovládalo už len 12 ľudí. V roku 2009 to boli traja – Railda Manaitá, Luiz Manaitá a Mario Puyanawa.
Railda Manaitá sa vtedy rozhodla, že reč predkov nenechá zmiznúť. Bez akejkoľvek vonkajšej podpory začala jazyk učiť a vytvorila preň abecedu.
Dnes sa ho deti učia v škole priamo v dedine a mladí ľudia začínajú skladať vlastné piesne v jazyku Ûdikuî – čo je pre živú kultúru to najdôležitejšie.
Tradície a remeslá
Ruky dediny
Maľby a tetovania
Caiçuma a maniok
Puyanawa žijú z poľnohospodárstva – pestujú maniok, kukuricu, fazuľu, ryžu, banány či cukrovú trstinu. Cacique Joel Puyanawa hovorí, že keď na začiatku 2000-tych rokov začínal ako vodca, mal pocit, že kultúra jeho ľudu je stratená. Znovu ju objavil štúdiom spirituality a tradícií predkov – a s ním celá komunita.
Festival Atsa Puyanawa
Každý júl sa na území Puyanawa koná šesťdňový Festival Atsa Puyanawa, ktorý je súčasťou oficiálneho kalendára štátu Acre. Prinášajú sa na ňom tance, hudba, maľovanie tela a tradičné jedlá a prichádzajú naň návštevníci z Brazílie aj zo zahraničia.
Atsa znamená maniok – posvätnú rastlinu, ktorá je pre Puyanawa symbolom ich hospodárskej nezávislosti. Festival je zároveň oslavou toho, že národ, ktorý takmer zanikol, je opäť plný života.
Rapé od Puyanawa
Puyanawa v posledných rokoch znovu objavujú aj tradičné medicíny pralesa. Strom Pixuri má u nich dlhú tradíciu a ich Rapé patrí k vzácnejším zmesiam z Acre. Od Puyanawa nájdete v našej ponuke Rapé Jagube a Rapé Pixuri – a k nim Rapé Capemba z palmy, ktorá stojí v samom srdci ich mýtu o pôvode.
Viac o tom, čo Rapé je a ako sa vyrába, sa dočítate v sprievodcovi Čo je Rapé.
Ide o tradičné a symbolické asociácie, nie zaručené účinky.
Časté otázky
Čo znamená Puyanawa? +
Kde žijú Puyanawa? +
Koľko je Puyanawa? +
Akým jazykom hovoria Puyanawa? +
Čo je Festival Atsa Puyanawa? +
Aké Rapé od Puyanawa ponúkate? +
Ako súvisí Puyanawa s palmou Capemba? +
Napíšte nám a pomôžeme s výberom produktov. Haux e muita alegria!
Kontaktovať La HerbaTento produkt je ponúkaný výhradne pre etnografické, historické a vzdelávacie účely. Informácie majú len vzdelávací charakter a nepredstavujú odporúčanie na použitie. Zaobchádzanie s produktom je plne na zodpovednosti kupujúceho. Viac vo Vyhlásení o zodpovednosti.
Rapé (Hapé) a koreňová čakra: návrat k zemi, telu a stabilite
Rapé (Hapé) – posvätná medicína domorodých národov Amazónie – je u nás čoraz častejšie vnímané nielen ako nástroj na utíšenie mysle, ale aj ako most k hlbšiemu spojeniu s vlastným telom a so ...
Pralesná škola a indiánske tradície – Agustin Allpa Grefa
Jednou z najväčších tráum dnešnej doby je odpojenie sa od seba samého a neznalosť vlastných koreňov.
V tomto rozhovore hovoríme o tradičnom spôsobe vzdelávania pôvodných komunít Amazónie, ...
Caboclo kmeň
Nie sú kmeňom, a predsa sú srdcom Amazónie. Caboclos – ľudia riek – nesú v sebe krv pôvodných národov, európskych kolonistov aj zberačov kaučuku. A s ňou aj obrovské poznanie pralesa.
Yawanawá kmeň z Acré Brazília
„Sme ako pekariovia – vždy spolu.“ Takto opisujú svoju identitu Yawanawá, ľud z brehov rieky Gregório v brazílskom štáte Acre, ktorý vyhnal misionárov, vybojoval si pôdu a rozprúdil kultúrnu ...
