Pralesná škola a indiánske tradície – Agustin Allpa Grefa

Jednou z najväčších tráum dnešnej doby je odpojenie sa od seba samého a neznalosť vlastných koreňov.

V tomto rozhovore hovoríme o tradičnom spôsobe vzdelávania pôvodných komunít Amazónie, ktoré deti opätovne prepája s prírodou, a o múdrosti predkov. Naším hosťom je ekvádorský liečiteľ a ochranca prírody Agustin Allpa Grefa z komunity Kichwa a jeho manželka Michaela Grefa.

Rozhovor

Hostia

S kým sa rozprávame

Ekvádor · Kichwa

Agustin Allpa Grefa

Príslušník komunity Kichwa, liečiteľ a ochranca prírody. Už niekoľko rokov žije u nás a so svojou ženou Míšou vykupuje hektáre amazonského pralesa, aby ich ochránil pred ťažbou.

Česko

Michaela Grefa

Hĺbkovo sa zaoberá prírodou, ľudským telom, bylinami a tradičnými prírodnými prístupmi k zdraviu.

O čom je rozhovor

Témy rozhovoru

Vzdelávanie

Pralesná škola

Ako sa deti v pôvodných komunitách učia priamo v prírode – pozorovaním, skúsenosťou a od starších.

Korene

Múdrosť predkov

Prečo je poznanie vlastných koreňov dôležité a čo sa stane, keď sa ich vedomie stratí.

Ochrana

Prales ako domov

Ako sa vykupovaním pôdy dá chrániť amazonský prales pred ťažbou a čo znamená prales pre ľudí, ktorí v ňom žijú.

Kontext

Kto sú Kichwa z Amazónie

Kichwa patria medzi najpočetnejšie pôvodné národy Ekvádoru. Okrem Ánd žijú aj v ekvádorskej Amazónii, najmä v provinciách Napo a Pastaza, kde si dodnes udržiavajú vlastný jazyk, tradície a hlboký vzťah k pralesu.

S kultúrou amazonských Kichwa je úzko spojený napríklad ranný rituál pitia Wayusy – ekvádorského čaju, ktorý sa tradične pije pred úsvitom pri rozprávaní snov a príbehov. Wayusu nájdete aj v našej ponuke: Wayusa – ekvádorský čaj.

Čítajte ďalej

Tradície pôvodných komunít Amazónie

Čo je Rapé Sprievodca Sanangou Huni Kuin Yawanawá Wayusa Celý blog

Máte otázku?

Radi vám poradíme

Napíšte nám a pomôžeme s výberom produktov. Haux e muita alegria!

Kontaktovať La Herba

Kuntanawa kmeň z Brazílie

Kuntanawa sú národom, ktorý takmer zmizol z mapy Amazónie. Z celých dedín zostala jediná rodina – a z nej dnes znovu rastie komunita, ktorá obnovuje svoj jazyk, rituály a vzťah k pralesu.