Chuchuhuasi – amazónsky strom
V peruánskom Iquitos, Pucallpe či Tarapote sa na trhoch a v malých bodegách s plechovými strechami predávajú fľaše s tmavočervenou tekutinou. Vnútri plávajú kúsky kôry zaliate aguardiente a medom. Miestni ju nazývajú jednoducho chuchuhuasi.
Za týmto menom stojí jeden z najobľúbenejších stromov západnej Amazónie a príbeh, ktorý siaha ďaleko za hranice tržníc. Poďme sa po ňom vydať – od vlhkého pralesa, cez prašné ulice Iquitos, až po hrnček na vašom stole.
Strom, ktorý nesie meno „trasúci sa chrbát“
Čeľaď
Celastraceae
Výška
25 – 30 metrov
Kôra
Červenkastá a tvrdá
Výskyt
Peru, Bolívia, Ekvádor, Kolumbia, Venezuela, severná Brazília
Chuchuhuasi je mohutný strom s veľkými listami a drobnými bielymi kvetmi. Meno je kečuánskeho pôvodu a v rôznych podobách (chuchuasi, chuchuhuasha, chuchasha) sa prekladá ako „trasúci sa chrbát“. Český zdroj Vůně z Amazonie uvádza aj meno Chocha huasca z jazyka Shipibo-Conibo.
Botanici sa s presným pomenovaním trochu trápia. Pod názvom chuchuhuasi sa skrývajú viaceré príbuzné druhy, najčastejšie Maytenus macrocarpa, Maytenus laevis a Maytenus krukovii, a odborná literatúra upozorňuje, že sa medzi sebou často zamieňajú. Pre ľudí z Amazónie je to však jeden strom a jedna tradícia.
Macerát z Iquitos: kôra v aguardiente
Najznámejšou podobou chuchuhuasi v Peru je macerát kôry v aguardiente, často s medom. Peruánska štúdia o pôvode názvu a tradície uvádza, že sa takýto macerát spomína už od roku 1906. Jej autor dokonca navrhuje uznať ho za kultúrne dedičstvo Peru.
Pieseň, ktorá hovorí viac než príručka
Chuchuhuasi sa objavilo aj v piesni skupiny Los Wemblers de Iquitos, čo o jeho mieste v ľudovej kultúre hovorí viac než akákoľvek príručka.
V iných podobách sa kôra pripravuje ako odvar alebo studený výluh vo vode. Používa sa kôra, koreň aj listy, najčastejšie kôra, ktorú ľudia škrabú alebo sekajú priamo zo stromu.
Múdrosť komunít: Bora, Uitoto a Muinane
Keď sa vedci rozhodli zistiť, ako sa rastlina používa, išli za ľuďmi, ktorí ju poznajú najlepšie. Peruánska štúdia porovnala spôsoby používania chuchuhuasi medzi domorodým kmeňom Bora z regiónu Loreto a tradičnými znalcami z Limy. V Kolumbii zbierali kôru pre doktorandskú prácu na Univerzite v Strathclyde s pomocou sabedores, znalcov z komunít Uitoto a Muinane, ktorí strom spoľahlivo určili. Aj tam sa strom tradične pripravuje najmä ako alkoholový výluh z koreňovej a stonkovej kôry.
Slnko vychádza, slnko zapadá
Ľudové podanie, ktoré spomína český zdroj, hovorí, že kôra sa mala odoberať z tej strany kmeňa, kde slnko vychádza (chuchu), a z tej, kde zapadá (huasha). Či ide o doslovnú etymológiu, nevieme. Ukazuje to však, ako starostlivo sa so stromami zaobchádza: nebrať všetko a vždy z oboch strán.
Aj opatrnosť patrí k múdrosti
Peruánsky prieskum medzi obyvateľmi a znalcami tradícií zaznamenal aj opatrnosť. Respondenti uvádzali, že chuchuhuasi sa neodporúča v tehotenstve, pri vysokom tlaku a pri cukrovke. Domorodá múdrosť nie je len o tom, čo rastlina „vie“, ale aj o tom, kedy ju nechať na pokoji.
Čo o chuchuhuasi hovorí výskum
Moderná veda sa o kôru zaujíma, ale výsledky sú zatiaľ predbežné.
Prehľad literatúry
70 prác o druhu Maytenus laevis
Autori prehľadovej štúdie konštatujú, že chemické zloženie je zaujímavé, no tradičné použitie treba ešte vedecky overiť. Upozorňujú aj na zmätok v botanickom určení.
Chémia kôry
Univerzita v Strathclyde, 2016
Doktorandská práca izolovala z koreňovej kôry množstvo látok, najmä triterpenoidy (napríklad pristimerín a celastrol), steroly a fenolové zlúčeniny. Skúmali sa v laboratóriu na bunkách, nie na ľuďoch.
Peruánske laboratóriá
Iquitos
Študenti farmácie testovali etanolový výluh kôry in vitro; výsledky boli slabšie než pri referenčnej látke. Ďalšia štúdia na myšiach skúmala listy (nie kôru) a popri zaujímavých výsledkoch zaznamenala aj neurobehaviorálne vedľajšie prejavy.
Nezávislé zhrnutie
RxList
Databáza RxList uvádza, že dôkazov o bezpečnosti a vhodnom dávkovaní je zatiaľ nedostatok.
Čo z toho plynie?
Chuchuhuasi je rastlina so zaujímavým chemickým zložením a dlhou tradíciou, ktorú veda len začína spoznávať. Preto ju v La Herba predstavujeme ako tradičný amazónsky čaj, nie ako liek.
Chuť a rituál: tradičný odvar
Kôra je tvrdá a drevnatá, podobne ako celé kúsky škorice. Preto sa najlepšie hodí na odvar. Voda sa po chvíli sfarbí do sýtej červenej a chuť je sladkastá, orieškovitá, zemitá a jemne korenistá, s horkastým a trpkým koncom.
Nálev
Namáčanie v horúcej vode
1 až 2 polievkové lyžice kôry zalejte litrom horúcej vody a nechajte lúhovať 15 až 30 minút.
Odvar
Pomalé varenie
Pre plnšiu chuť sa kôra varí na miernom ohni 30 až 60 minút.
Precedenie
Podávanie teplé
Tekutina sa preceďuje a podáva teplá. Na horkosť pomôže med, škorica alebo zázvor.
Kôru je možné použiť aj druhýkrát, druhý odvar bude jemnejší. Skladujte ju na suchom a tmavom mieste.
Podľa tradície sa kôra pripravuje pomaly, nie „naraz“. Odvar si zaslúži chvíľu pokoja: vôňa dreva v kuchyni, tmavnúca voda, prvý dúšok. Čaj neobsahuje kofeín.
Upozornenie
Čaj nie je vhodný pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Pri zdravotných ťažkostiach alebo užívaní liekov sa poraďte s lekárom. Bylinný čaj nie je liek ani náhrada lekárskej starostlivosti.
Chuchuhuasi v La Herba
Chuchuhuasi – Amazónsky čaj
Celé nespracované kúsky kôry z Peru, 100 % kôra bez prísad. Drevitá vôňa, sladkastá orieškovitá chuť, sýtočervený nálev. Pozrieť v e-shope
K chuchuhuasi sa hodí
Súvisiace články z nášho blogu
Často kladené otázky
Čo je chuchuhuasi? +
Strom z čeľade Celastraceae z Amazónie, ktorého kôra sa tradične pripravuje ako odvar, nálev alebo macerát v aguardiente.
Čo znamená meno chuchuhuasi? +
Meno je kečuánskeho pôvodu a prekladá sa ako „trasúci sa chrbát“.
Z akého druhu stromu kôra pochádza? +
Pod názvom chuchuhuasi sa skrývajú viaceré príbuzné druhy, najčastejšie Maytenus macrocarpa, Maytenus laevis a Maytenus krukovii.
Ako chutí odvar? +
Sladkasto, orieškovito, zemito a jemne korenisto, s horkastým a trpkým koncom. Nálev je sýtočervený.
Komu sa neodporúča? +
Čaj nie je vhodný pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Pri zdravotných ťažkostiach alebo užívaní liekov sa poraďte s lekárom.
Na záver
Chuchuhuasi nie je módna novinka. Je to strom, ktorý ľudia v Amazónii poznajú dlhšie, než existujú záznamy, a ktorý dostal meno podľa vlastného príbehu. Ak vás láka, dajte si čas: uvarte odvar pomaly, ochutnajte tú sladkastú, zemitú chuť a spomeňte si, odkiaľ kôra prišla.
Máte svoj spôsob prípravy? Podeľte sa s nami v komentároch alebo na našich sociálnych sieťach.
Zdroje: Vůně z Amazonie · Univerzita v Strathclyde, dizertácia 2016 · Prehľad Maytenus laevis, Ethnobotany Research & Applications · Peruánsky prieskum používania, Dialnet · Štúdia o pôvode názvu, Amazonía Peruana · UNAP Iquitos, štúdia in vitro · Pharmacognosy Journal, štúdia na myšiach · Wikipedia, Maytenus macrocarpa · RxList
Upozornenie
Všetky informácie slúžia výlučne na vzdelávacie, vedecké, etnografické a historické účely. Článok nenahrádza radu lekára ani iného odborníka. Bylinný čaj nie je liek ani náhrada lekárskej starostlivosti. Pri zdravotných ťažkostiach alebo užívaní liekov sa poraďte s lekárom. Viac vo Vyhlásení o zodpovednosti.
Vilcacora (Mačací Pazúr): posvätná liana Amazónie, jej tradícia, zloženie a výskum
Vilcacora, botanicky Uncaria tomentosa, je drevnatá liana z tropických lesov Strednej a Južnej Ameriky. V Peru ju poznajú ako Uña de gato – „mačací pazúr“.
Meno nie je náhodné: zo ston...
Sananga: čo je, z čoho sa vyrába a ako sa tradične používa
Sananga je tradičný amazonský rastlinný prípravok vyrábaný z koreňov alebo koreňovej kôry rastlín rodu Tabernaemontana. Najčastejšie sa spája s pôvodnými komunitami západnej Amazónie, kde m...
Cumaru (Dipteryx odorata)
Cumaru patrí medzi skutočných obrov amazonského pralesa. Jeho koruna sa týči vysoko nad ostatnými stromami, drevo je také trvácne, že ho v obchode prezývajú „brazílsky teak“, a jeho semená v...
Chuchuhuasi – amazónsky strom
V peruánskom Iquitos, Pucallpe či Tarapote sa na trhoch a v malých bodegách s plechovými strechami predávajú fľaše s tmavočervenou tekutinou. Vnútri plávajú kúsky kôry zaliate aguardiente a ...
